Pamiatky

Strážna veža

Renesančnú mestskú strážnu vežu postavili na mieste staršej gotickej stavby počas tureckej hrozby v rokoch 1643-1654. Viackrát upravovaná 36,5 m vysoká veža plnila dôležitú strážnu funkciu, svedectvom čoho je zachovaná strieľňa na jej východnej a turecká delová guľa na južnej fasáde.

V blízkosti delovej gule sa nachádza renesančná kamenná tabuľa z doby postavenia veže s dobovou podobou erbu mesta. Veža bola v roku 1997 obnovená a sprístupnená pre turistov ako vyhliadková, jej prehliadku zabezpečuje Turistická informačná kancelária v Rožňave.

Strážca mesta

Námestiu baníkov dominuje renesančná strážna veža postavená v rokoch 1643-1654.  Pôvodne bola pristavaná k budove historickej radnice, ktorá sa dodnes nezachovala. Veža, vysoká 36,5 metra, plnila dôležitú strážnu funkciu mesta v období tureckých vojen a obrany pred Turkami. Začiatok výstavby sa datuje k roku  1643 za richtára Martina Weiszera. Jej dokončenie sa však predĺžilo o jedenásť rokov v dôsledku tureckých nájazdov.

Na južnej strane fasády sa nachádza zamurovaná delová guľa na pamiatku tureckých vojen a zrekonštruované slnečné hodiny. V blízkosti delovej gule je umiestnená renesančná kamenná tabuľa s dobovou podobou erbu mesta a menami richtárov, ktorí sa podieľali na výstavbe veže.

Hodiny na veži

V roku 1555 si Rožňava, rovnako ako iné okresné mestá,  zadovážila prvé verejné hodiny, ktoré boli umiestnené  na veži. Traduje sa, že hodiny mali povesť najpresnejších hodín v Uhorsku, ktoré zhotovil majster Martin Szontágh. Legenda hovorí, že mestský magistrát mu dal vyrezať jazyk, aby tak  zabránil vyzradeniu tajomstva konštrukcie týchto hodín. Terajšie hodiny,  ktoré sú  riadené digitálne, pochádzajú z roku 1858, pričom pôvodný hodinový stroj je vystavený ako technická pamiatka v priestoroch veže.

Sprístupnenie veže

Veža bola v roku 1997 obnovená a sprístupnená pre turistov ako vyhliadková, jej prehliadku zabezpečuje Turistická informačná kancelária v Rožňave.

Dnes je Strážna veža obľúbenou turistickou atrakciou mesta, ktorá ponúka svojim návštevníkom nádherný výhľad na mesto a okolité prostredie.

Historická radnica mesta

Najvýznamnejšou svetskou verejnou stavbou stredovekých miest bývala radnica. Rožňava mala menšiu radnicu pôvodne uprostred námestia pri zvonici, ktorá bola zničená a tak bola postavená nová. Konali sa tu rokovania mestských samosprávnych orgánov, richtárov a prísažných. Tu prichádzali ku slovu právo a záväzné rozhodnutia mestských rád v predchádzajúcich obdobiach.

Radnica, ktorá dodnes stojí na rožňavskom námestí vznikla v roku 1711 adaptáciou dvoch neskorogotických resp. renesančných meštianskych domov na západnej strane námestia.

Mestská radnica

Na západnej strane štvorcového námestia sa nachádza nová radnica, ktorá vznikla prestavbou niekoľkých meštianskych domov po roku 1711 s fasádou v klasicistickom štýle.  Pôvodná radnica, ktorá stála uprostred námestia pri zvonici sa dodnes nezachovala a bola zničená, pravdepodobne požiarom v roku 1603. Radnica zohrávala významnú úlohu v stredoveku v každodennom živote mesta. Prebiehali tu dôležité rokovania mestských samosprávnych orgánov a prijímali sa záväzné rozhodnutia mestskej rady. Trojuholníkový štít radnice je zdobený mestským znakom Rožňavy z roku 1598: na modrom poklade sú umiestnené skrížené kladivo a želiezko a nad zeleným trojvrším vyrastajú tri zlaté ruže. Nad vchodom do radnice sa nachádza pamiatková tabuľa, osadená na počesť Františka Rákocziho II., ktorý sa zaslúžil o rozkvet obchodu a priemyslu v Rožňave.

V súčasnosti priestory radnice sú využívané na usporiadanie rôznych spoločenských udalostí a miestnosti na druhom poschodí sú zároveň upravené pre divadelnú sálu.

Pomník grófky Františky Andrássyovej

Františka Hablawetzová bola manželkou Dionýza Andrássyho, dediča krásnohorského panstva. Nešľachtický pôvod Františky bol dôvodom, prečo bol Dionýz vydedený z rodového majetku. Neskôr sa však so svojím otcom zmieril a prinavrátil sa mu majetok.

Františka bola známa ako “patrónka chudobných” a svojou charitatívnou činnosťou ovplyvnila sociálny vývoj v celom Gemeri. Manželia Andrássyovci boli známi svojou dobročinnosťou a poskytli mnoho darov pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva v Rožňave a širokom  okolí. Boli zakladateľmi viacerých inštitúcií – útulky, školy, škôlky, starobince, sirotince, poskytovali štipendiá pre mladých umelcov, dary pre cirkev, pričom neuprednostňovali žiadne vierovyznanie. Podľa dostupných informácií venovali na charitu 50 miliónov vtedajších korún. Po smrti Františky dal Dionýz postaviť na jej večnú pamiatku pomník, ktorý mal byť umiestnený v strede námestia. Secesný pomník je vyrobený z carrarského mramoru a je dielom sochárov: Ján Horvay a Edmund Szamovolszky. Pomník je zložený z busty Františky, pod ktorou je v životnej veľkosti umiestnený žobrák s dvoma malými deťmi. Po bokoch sochy sú dve labute symbolizujúce vznešenosť a dobrotu Františky.

V roku 1973 bol pomník z ideologických príčin z  námestia odstránený a počas nasledujúcich dvadsiatich rokov stál pred Mauzóleom v Krásnohorskom Podradí. Až v roku 1993 bolo súsošie zreštaurované a vrátené na pôvodné miesto.

Kostol sv. Františka Xaverského

Na mieste starej radnice, zo severnej strany Strážnej veže, vyrástol v rokoch 1658-1687 jezuitský kostol sv. Františka Xaverského. Jediné, čo sa zachovalo z pôvodnej radnice je suterén  pod  loďou  kostola, ktorý slúži ako hrobka pre hodnostárov premonštrátskeho rádu. Po oboch stranách vchodových dverí sa nachádzajú vo výklenkoch dve veľmi vzácne rezbárske drevené práce – sochy vyrezané z lipového dreva stelesňujúce Mojžiša a kráľa Dávida. Kostol predstavuje pamiatku na pôsobenie jezuitov, a neskôr aj premonštrátov. V druhej polovici 18. storočia bola ku kostolu pristavaná kaplnka s kamennou  sochou sv. Jána Nepomuckého. Vedľa sochy sa nachádzajú dvaja anjelikovia, pričom ľavý je zobrazený s prstom na ústach a symbolizuje patróna spovedného tajomstva.

Katedrálny kostol Nanebovzatia Panny Márie

Najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou zo stredoveku je gotický Kostol Nanebovzatia Panny Márie z konca 13. storočia.  Kostol bol počas bojov s Jiskrovcami ťažko poškodený a jeho obnova sa začala koncom 15. storočia za arcibiskupa Tomáša Bakóca. Počas tejto prestavby dostal kostol prvky neskorogotického štýlu – klenby a pastofórium. Hlavný oltár, pochádzajúci z rokov 1770-1779, je vyzdobený dvoma sochami sv. Petra a Pavla v životnej veľkosti. Posledná veľká rekonštrukcia kostola prebehla v roku 1936, na 100-té výročie dovezenia pozostatkov sv. Neita, a zároveň bola vybudovaná kaplnka so sklenenou rakvou, kde boli uložené jeho ostatky. Počas 16. a 17. storočia kostol striedavo patril evanjelikom alebo katolíkom. V roku 1776 sa po založení biskupstva Máriou Teréziou  stal biskupskou katedrálou. Unikátnou pamiatkou, ktorá sa nachádza v kostole je tabuľový obraz z roku 1513, tzv. Rožňavská Metercia. Významná je svojim obsahom, pretože je najstarším zobrazením baníckej činnosti na oltárnom obraze v strednej Európe.  Hlavnú tému obrazu tvorí sv. Anna, ktorá je považovaná za ochrankyňu baníkov, spolu s Pannou Máriou – patrónkou Uhorska, ktorá drží malého Ježiška v náručí. Na pozadí sú podrobne vyobrazené banícke pracovné postupy vo vzájomne organicky súvisiacich scénach.  Je pozoruhodné ako detailne dokázal autor vykresliť celú technológiu ťažby v stredoveku. O autorovi však neexistujú žiadne písomné pramene a historici len hádajú, komu patrí toto unikátne dielo.

Kostol a kláštor františkánov – Kostol sv. Anny

Výraznú dominantu severnej strany historického jadra Rožňavy tvorí kostol a kláštor františkánov. V roku 1733 prišli do mesta františkáni s cieľom zmierniť prebiehajúce náboženské nepokoje. Svoj chrám začali stavať v druhej polovici 18. storočia, avšak kvôli početným požiarom sa im podarilo stavbu dokončiť až koncom storočia. Ničivé plamene zachvátili kostol počas výstavby celkom štyrikrát. Kostol sa vyznačuje klasicistickou fasádou a barokovým zvoncovitým zastrešením veže. Interiér kostola je vyzdobený mnohými neskorogotickými oltármi. Budova kláštora bola do roku 2009 využívaná ako Okresný archív, dnes je opustená a neslúži svojmu pôvodnému účelu.

Evanjelický kostol

Jednou z najvýznamnejších klasicistických stavieb Gemera sa stal evanjelický kostol postavený v rokoch 1783-1786. Novovydaný tolerančný patent Jozefa II umožnil evanjelikom vybudovať murovaný kostol v Rožňave, ktorý však musel byť umiestnený mimo centra mesta v uzavretom priestore bez priameho prístupu z ulice, nesmel mať zvony ani vežu. . Miestny staviteľ, Ján Mayer, zvládol túto úlohu dokonale. Napriek obmedzeniam sa luteránsky kostol stal jednou z dominánt mesta aj bez veže. Hlavný oltár kostola tvoria monumentálne stĺpy z umelého mramoru v klasicistickom štýle a veľké štukové vázy. Jeho autorom je majster Jozef Gode. Orgán z roku 1785 pochádza od majstra Jána Gertnera a patrí medzi najhodnotnejšie pamiatky svojho druhu na Gemeri. Vo veľkolepom priestore kostola sa Mayerovi podarilo dosiahnuť vynikajúcu akustiku, ktorú môže naplno zužitkovať historický organ.

Kostol reformovanej cirkvi

Najmladší spomedzi kostolov s prvkami neogotiky bol postavený v rokoch 1904-1905. Fasáda kostola je obložená červenou leštenou tehlou, a tým patrí medzi najkrajšie kalvínske kostoly na Slovensku. Na výstavbu kostola prispeli mnohí mešťania a rovnako aj Dionýz Andráši, ktorý poskytol prostriedky na nový organ. Kostoly reformovanej cirkvi slúžia na výklad Písma, vysluhovanie sviatkov, modlitby a majú jednoduché zariadenie, pričom chýba oltár.

Kláštor vincentiek

V rokoch 1866-1868 bol na podnet biskupa Štefana Kollarčíka postavený kláštor Milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárok a dievčenská škola katolíckej školy. Biskup venoval veľa pozornosti vzdelávaniu a od začiatku bola budova určená na účely školstva. Rovnako poskytoval aj nemalé finančné prostriedky na výstavbu. Neskôr bol ku kláštoru pristavaný internát pre študentov. Hlavná fasáda upúta terakovými plastikami Panny Márie s terakovým Ježiškom a anjelom s dieťaťom na rukách. Nad hlavným vchodom sa nachádza terakový reliéf s biblickým motívom na slová Ježiša: Nechajte deti prichádzať ku mne. V hornej časti fasády sa v polkruhovom tympanóne nachádza erb zakladateľa kláštora, ktorý obsahuje symboly ako patriarchárny kríž, biskupský klobúk s piatimi strapcami, biskupská barla, šľachtická koruna, kotva, Božie oko, vavrínový veniec a holubica.

Biskupská rezidencia

Rok 1776 patrí medzi prelomové roky v histórií Rožňavy, kedy 15. marca 1776 získala Mária Terézia od Svätej Stolice súhlas na založenie rožňavskej diecézy a zriaďuje v Rožňave rímskokatolícke biskupstvo. Biskupská rezidencia na rozkladá na severnej časti námestia, ktorá vznikla spojením dvoch budov, niekdajšieho jezuitského domu z druhej polovice 17. storočia a susedného meštianskeho domu. Čelná fasáda rezidencie s balkónom v klasicistickom štýle je dielom staviteľa Jána Mayera. Balkón s kovanou klasicistickou mrežou zábradlia je zdobený rokokovým erbom so symbolmi šľachtickej koruny, palmového listu, biskupského klobúka a sv. Jána Nepomuckého. Nad balkónom sa nachádza nápis v latinskom jazyku, ktorý informuje o tom, že biskupstvo bolo založené Máriou Teréziou a sídlo rožňavského biskupa bolo dokončené v roku 1778. Prvým biskupom bol Ján Galgóci, ktorý krátko po vymenované zomrel a na biskupský stolec nenastúpil. Do úradu bol ako prvý biskup zavedený pomocný ostrihomský biskup Anton Révay, ktorý ustanovil sv. Jána Nepomuckého patrónom novej diecézy. V súčasnosti je úradujúcim biskupom J. E. Mons. Vladimír Filo. V novodobej histórii biskupstva bol významný rok 2003, kedy rožňavskú diecézu navštívil pápež Ján Pavol II. Túto dôležitú udalosť pripomína tabuľa, ktorá je osadená na budove biskupstva.

Rímskokatolícka fara

Rímskokatolícka fara

Rohová budova, kde sa stretáva Betliarska ulica s námestím zaujme na prvý pohľad fasádou, ktorú zdobia vyše 200-ročné neskorobarokové figurálne maľby zobrazujúce Pannu Máriu s Ježiškom na rukách, v strede je torzo pravdepodobne sv. Michala archanjela a vľavo je vyobrazený Kristus a Samaritánka pri studni. Nástenné maľby boli objavené počas opravy fasády v 70. rokov minulého storočia. Ich vznik sa datuje do čias, kedy sa budova dostala do rúk katolíckej cirkvi a slúžila ako kanonický dom, neskôr ako rímskokatolícka fara. Zaujímavosťou tejto budovy je aj stredné barokové okno na prízemí, za ktorým je priečny múr. Iluzívne okno bolo vytvorené iba preto, aby fasáda vyzerala symetricky.

Banícke múzeum

Na Šafárikovej ulici, neďaleko hlavného námestia, stojí komplex budov Baníckeho múzea. Myšlienky založenia odborného múzea v meste baníckych tradícií prezentoval v roku 1902 riaditeľ baní na Železníku Gustáv Eisele. Jeho návrh bol prijatý s nadšením a mesto darovalo pre múzeum pozemok. Stavbu financoval a venoval mestu ako dar Dionýz Andráši. Prvá expozícia s baníckou a hutníckou tematikou bola prvýkrát sprístupnená verejnosti v roku 1912. V budove sa nachádzajú unikátne limonity, poľná šachtová pec z 11. storočia, najstaršie hlinené banské svietidlá, stredoveké meracie prístroje, bratská pokladnica, zástava baníckeho cechu a rôznorodá vŕtacia technika.

V pivnici múzea je umiestnená Expozícia banských pracovísk spolu s komplexným vybavením banských chodieb. Znázorňuje banské diela v podzemí a znázorňuje prácu baníkov pri dobývaní železných rúd a magnezitu. V areáli múzea sa nachádza unikátny parný valec, ktorý je tretí najstarší na svete z roku 1890, ďalej parný nákladný automobil Škoda Sentinel a návštevníkov povozí banská železnička.

Vedľajšia budova, ktorá bola pôvodne útulkom pre novonarodené a nechcené deti, je sídlom Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí. Útulok bol darom pre mesto od Františky Andrássyovej, ktorú pripomína pamätná tabuľa s jej portrétnym reliéfom.

Starý špitál

Na Betliarskej ulici smerom von z námestia stojí jedna z najzaujímavejších architektonických pamiatok Rožňavy. Prízemná budova s klasicistickou fasádou zastávala v minulosti úlohu špitála. Mramorová tabuľa vo výklenku čelnej fasády informuje o tom, že špitál ako verejnú nemocnicu dal pre mestskú chudobu postaviť zemepán Krásnej Hôrky Juraj Andrássy v roku 1719. V troch výklenkoch sa nachádzajú tri sochy neznámeho sochára zobrazujúce Pannu Máriu, sv. Floriána a Pieta. Dnes tu sídli pamiatkový úrad.

Banský úrad alebo Rákocziho mincovňa

Na južnej strane námestia sa na rohu Šafárikovej ulice a Námestia baníkov týči dvojpodlažná budova, ktorá mala v minulosti veľmi dôležité poslanie. V období medzi 1414-1546 tu sídlila banská komora, v rokoch 1546-1866 banský súd a neskôr, v rokoch 1706-1707, sa tu nachádzala Rákocziho mincovňa. Mohutné oporné piliere boli postavené pravdepodobne zo statických príčin, ktoré pripomínajú zašlú slávu rožňavského baníctva.

Továreň na kožu

Postupnou prestavbou dvoch jednopodlažných budov vznikla v roku 1782 manufaktúra a továreň, ktorá slúžila do roku 1925. V súčasnosti tam sídli riaditeľstvo múzea a na poschodí je umiestnená jedinečná Historická expozícia s množstvom exponátov z histórie remesiel, cechov a manufaktúr. Expozícia obsahuje prezentačný múzejný depozitár zložený z viac ako 4800 kusov zbierok. Fasáda budovy patrí k unikátom na Slovensku, ktorú zdobia ojedinelé, vzácne reliéfy znázorňujúce jednotlivé výrobné etapy spracovania kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva.